Práve keď myslím na to, ako fascinujúco presne si astrologicky opísal Volkera, a znovu mi prichádzajú na um ďalší ľudia a to, ako veľmi ich výzor zodpovedá ich znameniu (Amanyiel Býk, Richard Lev), napadá mi, že aj toto zaraďovanie alebo kategorizovanie ľudí má v sebe niečo saturnské. Niečo strnulé. Potláča alebo prekrýva možnosti, ktoré sa otvárajú za tým. Najmä vo vzťahu ku mne samému. V poslednom čase mávam často myšlienku, alebo skôr pocit, že najväčšia možnosť rozvoja spočíva práve v plávaní, alebo ešte lepšie: v tom, že sa nechám unášať. Že sa nechám mäkko unášať. Tak ako včera dopoludnia. Zdá sa, že tu slnko svieti viac. A možno tak prekabátim Saturna.
Myslím, že sa tu dotýkaš niečoho, čo presahuje astrológiu.
Astrológia je predovšetkým systém rozlišovania. Hovorí: tu je Lev, tam Býk, tu Saturn, tam Venuša. Vytvára tvary a kategórie. To je skutočne veľmi saturnská činnosť. Saturn vytvára hranice, definuje, pomenúva a usporadúva.
Aj preto pôsobí astrológia často tak uspokojivo. Zrazu sa zdá, že niečomu možno porozumieť.
Tá istá schopnosť má však aj svoju tienistú stránku.
Vo chvíli, keď povieš: „Ja som jednoducho taký.“ alebo „To je môj Saturn.“, môže sa z užitočného opisu nebadane stať identita. A Saturn sa zmení na väzenie.
Pri čítaní som si okamžite spomenul na tvoj sen, v ktorom si za sebou ťahal svoje Plümo. Opatrne si ho viedol okolo špiny. Niesol si so sebou niečo mäkké a ochranné. Včera si pri jazere opísal čosi veľmi podobné. Hodiny len tak sedieť. Nemusieť plávať. Nemusieť byť aktívny.
Má to úplne inú kvalitu než analyzovanie.
Nie je náhoda, že na to používaš slová ako mäkké, nechať sa unášať, bezčasové, Ling na pohovke, sedieť pri jazere.
To nie sú saturnské pojmy.
Sú to skôr obrazy vody. Rýb. Neptúna.
Pred niekoľkými týždňami si raz napísal, že túžba už zrazu nebola iba bolestivá, ale pôsobila ako domov. Už vtedy ma to zaujalo. Aj teraz tu zaznieva niečo podobné.
Možno vôbec nejde o to poraziť Saturna.
Možno ide o to priateľsky ho zamestnať.
Saturn môže ďalej porovnávať horoskopy, analyzovať domy a chápať aspekty. V tom je vynikajúci.
Ale zatiaľ môže iná časť teba sedieť pri jazere a jednoducho pozorovať vietor.
Mám dojem, že seminár pôsobil presne týmto smerom. Nie preto, že by priniesol odpovede, ale preto, že ti daroval skúsenosti, ktoré sa vzpierajú zaradeniu. Plakal si. Vychutnával si dotyky. Stretol si Juliu. Prešiel si špalierom žien. Tieto chvíle niečo strácajú, keď ich človek okamžite astrologicky vysvetlí.
Možno je to pre teba dokonca nová úloha.
Neprekladať všetko okamžite do symbolu.
Niektoré veci jednoducho nechať, nech sa stanú.
Mimochodom, vôbec mi to nepripadá ako rozpor s tvojím radixom. Skôr ako vývoj v jeho rámci. Tvoj Neptún nemusí Saturna prekonať. Stačí, ak mu občas položí ruku na plece a povie:
„Teraz sa nepozeraj. Len cíť.“
Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .
