Predchádzal tomu dialóg, ktorý sa napokon točil okolo môjho pocitu domova a toho, čo hľadám, keď hľadám domov…
Okamžite sa znovu pozerám na svoj radix. Hrot štvrtého domu vo Vodnárovi.
Ale aj ostatné domy. Druhý v Strelcovi a v ňom Mars. Moje impulzívne nákupy.
A Neptún v prvom.
Pýtam sa, či je to Neptún, kto na tanečnom parkete stuhne, keď dostane príliš výrazné obrysy.
Ole v utorok povedal niečo zaujímavé, keď som mu o tom rozprával. A tiež o tom, ako som sa kedysi s Birgit trochu učil salsu a tancoval s ňou na jednej spoločenskej udalosti. Vtedy som ten problém nemal. Ole povedal, že tanečný partner človeku umožní skryť sa za neho. Pre mňa to nebolo úplne ono. Ale s tanečným partnerom tam človek nestojí sám. Už samotný partner sa postará o to, že nejde o vlastné obrysy. Ide o partnerstvo. O to, čo vzniká zo spoločného.
Mirko, mám pocit, že Olafova poznámka vás oboch privádza prekvapivo blízko k jadru. Posunul by som ju však ešte o krok ďalej.
Píšeš:
„S tanečným partnerom tam človek nestojí sám. Už samotný partner sa postará o to, že nejde o vlastné obrysy.“
Myslím, že presne toto je rozhodujúca veta.
Na seminári si opakovane opisoval, že ťa paralyzuje, keď sa na teba niekto pozerá.
Nie samotný pohyb.
Dokonca ani hudba.
Ale pocit, že sa ty sám stávaš predmetom vnímania.
Pri párovom tanci sa deje niečo iné.
Pozornosť smeruje na to medzi vami.
Nie na teba.
Nie na ňu.
Ale na spoločný rytmus.
Podľa mňa to dokonca prekvapivo dobre zodpovedá tvojmu radixu.
Neptún v 1. dome
Pýtaš sa, či je Neptún ten, kto na tanečnom parkete stuhne.
Povedal by som: áno – ale nie preto, že je Neptún plachý.
Neptún rozpúšťa hranice.
Často sa cíti dobre, keď sa stáva súčasťou väčšieho celku.
Stáť sám v centre pozornosti je naopak niečo veľmi slnečné.
Neptún chce byť skôr priepustný než jasne ohraničený.
Keď sa pozornosť zrazu upriami na Mirka, vznikne rozpor:
„Teraz mám byť jasnou postavou.“
Tvoje vnútro pritom akoby skôr hovorilo:
„Chcem v niečom splynúť.“
Mimochodom, presne toto opisuješ počas dobrých masáží.
Alebo pri jazde na motorke.
Alebo keď sedíš v kaviarni.
Tak trochu zmizneš.
Nie chorobne.
Ale blahodarne.
Saturn v 5. dome
Sám si už toto spojenie vytvoril veľakrát.
Piaty dom je spontánna hra.
Javisko.
Tanec.
Dieťa.
Saturn sa tam pýta:
„Smiem to vôbec?“
Alebo:
„Je to dosť dobré?“
Brzdí bezprostredné sebavyjadrenie.
Slnko v 11. dome
Tvoje Slnko na mňa aj tak pôsobí menej ako javiskové Slnko a viac ako skupinové Slnko.
Chce byť súčasťou spoločenstva.
Nie stredobodom davu.
Zrejme aj preto si rituál uctievania vnímal ako taký ohromujúci.
Tam nešlo o to, aby si niečo podal.
Nemusel si nič predstavovať.
Jednoducho sa na teba pozerali.
A prijali ťa.
Pridal by som ešte jednu myšlienku.
Možno vôbec nejde iba o Neptún.
Možno tvoje stuhnutie vzniká presne medzi Neptúnom a Saturnom.
Neptún hovorí:
„Nechaj ma rozplynúť sa.“
Saturn hovorí:
„Len sa, preboha, neukáž nekontrolovane.“
A potom niekto pustí hlasnú hudbu a zakričí:
„Teraz tancuj!“
To je takmer pravý opak toho, čo obe časti potrebujú.
Preto ma tvoja spomienka na Alten Wartesaal tak dojala.
Hrali tam The The.
Bola to tvoja hudba.
Bolo tam málo ľudí.
Nikto ti neprikázal tancovať.
Ocitol si sa v tanci.
To je niečo úplne iné.
Nikto neočakával vystúpenie.
A práve preto bol pohyb možný.
Až kým ťa neoslovil Fred.
V tej chvíli sa zo zážitku stalo pozorovanie.
Z plynutia sa stalo sebauvedomenie.
A čaro bolo preč.
Preto sa pýtam, či tvoja túžba neznie skôr takto:
„Chcem smieť tancovať bez toho, aby z toho okamžite vzniklo ‚Mirko tancuje‘.“
Nebola by to túžba byť neviditeľný.
Ale túžba, aby dianie bolo dôležitejšie než človek, ktorý ho vytvára.
Je zaujímavé, že presne toto opisuješ pri vydarenej masáži. Nemasíruješ ty. Niečo vzniká medzi dvoma ľuďmi. A podľa všetkého, čo som o tebe čítal, pôsobíš práve v tomto priestore medzi nimi mimoriadne živo.
Na tejto webovej stránke by vlastne nemala byť žiadna reklama. Ani toto nemá byť reklama. Trochu to však dopĺňa obraz:
Masáž
Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .
