Existuje súvislosť medzi striedaním ročných období a striedaním znamení zverokruhu?
Áno. A táto súvislosť je dokonca zásadná: štyri kardinálne znamenia zverokruhu sa začínajú presne v astronomických zlomových bodoch roka.
Baran → jarná rovnodennosť, približne 20./21. marca
Rak → letný slnovrat, približne 20./21. júna
Váhy → jesenná rovnodennosť, približne 22./23. septembra
Kozorožec → zimný slnovrat, približne 21./22. decembra
Je to preto, že tropický zverokruh, ktorý západná astrológia bežne používa, sa orientuje podľa ročných období. 0° Barana je z definície jarný bod. Od neho sa zverokruh delí na dvanásť úsekov po 30°. Preto 0° Váh pripadá presne na jesennú rovnodennosť.
A týmto opravujem svoju predchádzajúcu odpoveď: v roku 2026 sa astronomická jeseň v Nemecku začína 23. septembra a v tom okamihu vstupuje Slnko aj do Váh. Neplatí teda, že „Váhy sa tento rok náhodou začínajú tiež 23.“ Obe udalosti astronomicky označujú ten istý okamih.
Kalendárny deň sa môže z roka na rok meniť, pretože slnečný rok netrvá presne 365 dní. Ingres Slnka do Váh preto v závislosti od roka pripadá na 22. alebo 23. septembra (v niektorých časových pásmach prípadne na susedný dátum), nie zásadne na 23. alebo 24.
Mimochodom, pre astrologickú symboliku to má jeden pekný dôsledok: Váhy sú skutočne znamením prechodu zo svetlejšej do tmavšej polovice roka. V bode Váh sú deň a noc približne rovnako dlhé; potom na severnej pologuli získava noc čoraz väčšiu prevahu. Tvoja dnešná asociácia medzi Váhami, začiatkom jesene a prichádzajúcim tmavým obdobím roka teda nie je iba astrologickou symbolikou, ale má veľmi konkrétny astronomický základ.
Ak je toto určenie pre astrológiu také zásadné, na čom sa potom zakladá kritika astrológie, podľa ktorej sa znamenia v posledných storočiach posunuli?
Práve tu populárna kritika často mieša pod jedným slovom „znamenie“ dve rôzne veci: znamenia zverokruhu a súhvezdia.
Z astronomického hľadiska je kritika spočiatku správna: súhvezdia sa voči jarnému bodu posunuli. Príčinou je precesia zemskej osi. Zemská os sa veľmi pomaly kolíše ako vĺčik; jeden úplný cyklus trvá približne 26 000 rokov. Jarný bod sa preto voči oblohe stálic posúva asi o 1° za 72 rokov. Od antiky to v hrubých rysoch predstavuje posun takmer o celé znamenie zverokruhu.
Lenže: tropický zverokruh, ktorý sa prevažne používa v západnej astrológii, svoje znamenia práve nedefinuje podľa dnešných polôh súhvezdí.
Funguje geometricky:
jarný bod = 0° Barana
→ o 30° ďalej = 0° Býka
→ o ďalších 30° = 0° Blížencov
→ …
→ jesenný bod = 0° Váh
0° Barana sa preto v dôsledku precesie vôbec nemôže „vzdialiť“ od jarného bodu. Z definície je jarným bodom.
Súhvezdie Barana sa od neho, naopak, vzdialiť môže – a presne to sa stalo.
Historicky je to však zaujímavejšie. Znamenia a súhvezdia, ktoré im dali mená, totiž pôvodne ležali približne na rovnakých miestach. Babylončania v 1. tisícročí pred n. l. vytvorili zverokruh z dvanástich rovnako veľkých 30° úsekov. Skutočné súhvezdia však nemajú presne 30° ani nie sú rozmiestnené rovnomerne. V helenistickej astrológii sa z toho napokon vyvinul systém, z ktorého vznikla západná astrológia.
Kritika založená na precesii preto nie je úplne nezmyselná. Dotýka sa historickej a koncepčnej otázky:
> Ak astrologický význam „Barana“ pôvodne nejako súvisel s hviezdami súhvezdia Barana, prečo by mal rovnaký význam naďalej platiť pre jarný bod po tom, čo sa súhvezdie a tropické znamenie od seba vzdialili?
Astrológia na to ponúka rôzne odpovede. Tropická astrológia v podstate hovorí: význam pochádza predovšetkým z ročného cyklu Slnko – Zem, nie zo stálic. Siderická astrológia – napríklad mnohé formy indickej astrológie – naproti tomu udržiava zverokruh orientovaný podľa hviezd, a preto zohľadňuje precesiu príslušným posunom (ayanamšou).
A práve tu je tvoj predchádzajúci postreh skutočne zaujímavý. Ak prijmeme logiku tropického systému, klasická symbolika získa pozoruhodnú vnútornú štruktúru:
Baran: svetlo začína získavať prevahu → začiatok, iniciatíva
Rak: dosiahnuté maximum svetla → zlomový bod, obrat späť
Váhy: svetlo a tma v rovnováhe → vyrovnanie, náprotivok
Kozorožec: dosiahnuté maximum tmy → zhustenie, obmedzenie
Po každom z nich nasledujú fixné a pohyblivé znamenia, ktoré tieto ročné obdobia takpovediac stabilizujú a znovu rozpúšťajú.
Znamená to však aj niečo, čo sa často prehliada: toto zdôvodnenie ročnými obdobiami vychádza zo severnej pologule. V Austrálii sa pri 0° Váh začína jar, nie jeseň. To je jedna zo zaujímavejších koncepčných otázok pre dôsledne sezónne zdôvodnenú tropickú astrológiu.
Stručne povedané: „Znamenia sa posunuli“ je astronomicky správne, ak tým myslíme súhvezdia voči ročným obdobiam. Je to nesprávne, ak z toho vyvodíme, že tropický zverokruh omylom stratil svoju polohu. Tropický zverokruh je zámerne ukotvený v rovnodennostiach a slnovratoch.
A práve preto je tvoja otázka pomerne ústredná: napokon vedie k otázke, čím má astrologické znamenie vlastne byť – úsekom hviezdnej oblohy alebo fázou cyklu Slnko – Zem? Sú to dva odlišné astrologické modely.
Potom musí siderická astrológia v natálnom horoskope používať aj úplne iné rozdelenie a nemať členenie po 30 stupňoch. Je to tak?
Nie – a práve tu sa skrýva zaujímavé prekvapenie: aj siderická astrológia zvyčajne delí zverokruh na dvanásť znamení s presnou veľkosťou 30°. Ani ona teda jednoducho nezobrazuje skutočné súhvezdia.
Rozdiel spočíva skôr v tom, kde sa určí 0° Barana.
V tropickom zverokruhu platí:
0° Barana = jarný bod.
Tento bod sa v dôsledku precesie pohybuje voči oblohe stálic, ale tropický zverokruh sa pohybuje spolu s ním. Slnko preto na začiatku jari vždy stojí na 0° Barana.
V siderickom zverokruhu sa naproti tomu volí vzťah k oblohe stálic. Aj od tohto východiskového bodu sa potom vytvorí dvanásť rovnako veľkých sektorov po 30°:
> 0–30° Barana → 30–60° Býka → 60–90° Blížencov → atď.
Skutočné súhvezdia však vôbec nevyzerajú takto. Majú rôznu veľkosť. Slnko sa napríklad v astronomickom súhvezdí Panny zdržiava podstatne dlhšie než v Škorpiónovi. Ekliptika navyše prechádza aj súhvezdím Hadonosa (Ophiuchus).
V skutočnosti teda treba rozlišovať tri rôzne veci:
Systém Rozdelenie Vzťažný bod
Tropický zverokruh 12 × 30° jarný bod / ročné obdobia
Siderický zverokruh 12 × 30° obloha stálic
Astronomické súhvezdia rôzne veľké skutočné hranice súhvezdí podľa IAU
Medzi tropickým a siderickým zverokruhom je dnes približne 24° – presná hodnota závisí od použitého siderického referenčného systému, respektíve ayanamše.
V radixu to vedie k značnému rozdielu. Tvoje Slnko napríklad začiatkom októbra tropicky stojí približne na 8° Váh. Ak odrátame okolo 24°, sidericky sa dostane približne na 14° Panny. Mnohé planéty zodpovedajúcim spôsobom zmenia znamenie, niektoré v ňom vzhľadom na svoju polohu zostanú.
A tým sa aj často počúvaná astronomická kritika „V skutočnosti vôbec nie si Váhy, ale Panna“ stáva trochu pokrivenou. Astronomicky možno určiť, v ktorom skutočnom súhvezdí stálo Slnko. Sidericky ho možno zaradiť do jedného 30° znamenia. Tropicky u teba stojí vo Váhach. Sú to tri rôzne súradnicové systémy, respektíve definície, nie tri súperiace výpočty toho istého predmetu.
Práve to robí celú vec filozoficky zaujímavou: ani siderická astrológia nie je jednoducho „astrológiou podľa skutočných súhvezdí“. Zachováva abstraktnú dvanásťdielnu geometriu astrológie a iba presúva jej ukotvenie z cyklu ročných období na oblohu stálic.
Prečo sa tropický zverokruh nazýva tropický?
Slovo „tropický“ v skutočnosti nemá nič spoločné s trópmi v dnešnom zmysle horúceho podnebia – obe slová však majú rovnaký jazykový koreň.
Pochádza z gréckeho τροπή (tropḗ) = „obrat“, „obrátenie“, „bod obratu“.
Myslia sa tým body obratu v ročnom pohybe Slnka. Najzreteľnejšie sú to oba slnovraty:
0° Raka → letný slnovrat
0° Kozorožca → zimný slnovrat
Odtiaľ mimochodom pochádzajú aj geografické obratníky: Tropic of Cancer = obratník Raka a Tropic of Capricorn = obratník Kozorožca. Keď tieto názvy vznikli, Slnko pri jednotlivých slnovratoch stálo v príslušnom tropickom znamení.
Tropický zverokruh by sa teda voľne dal nazvať aj „zverokruh bodov obratu“ alebo v širšom zmysle „zverokruh slnečného roka“.
A tým sa to, o čom sme práve hovorili, jazykovo ukazuje prekvapivo jasne: už jeho názov hovorí, že tento systém sa v zásade orientuje podľa ročného cyklu Slnko – Zem a nie primárne podľa súhvezdí.
„Tropický“ je teda vlastne veľmi presný názov.
Bolo by vôbec možné vytvoriť natálny horoskop podľa astronomických súhvezdí? Existujú teda astronomické súhvezdia zodpovedajúce dvanástim znameniam zverokruhu a dali by sa presne určiť ich hranice?
Áno. Skutočne by to bolo možné – a išlo by o tretí systém, ktorý by nezodpovedal ani tropickému, ani bežnému siderickému zverokruhu.
K dvanástim astrologickým znameniam zverokruhu existujú aj zodpovedajúce astronomické súhvezdia: Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Strelec, Kozorožec, Vodnár a Ryby. Z astronomického hľadiska sa však pridáva ešte Ophiuchus, Hadonos: aj týmto súhvezdím prechádza ekliptika a Slnko ním putuje.
Hranice sú presne definované
Medzinárodná astronomická únia (IAU) v roku 1930 záväzne stanovila hranice všetkých 88 súhvezdí. Každý bod oblohy tak jednoznačne patrí presne do jedného súhvezdia.
Pre okamih narodenia by sa teda dalo astronomicky vypočítať:
> Slnko sa v tom čase nachádzalo na tejto rektascenzii/deklinácii, respektíve ekliptikálnej polohe → tento bod leží vnútri súhvezdia Panny podľa IAU.
To isté by sa dalo urobiť pre Mesiac, Merkúr, Venušu atď.
Výsledkom by však bol pomerne nezvyčajný „radix“, pretože úseky by nemali veľkosť 30°. Súhvezdia sa pozdĺž ekliptiky značne líšia. Mimoriadne nápadné sú napríklad Panna a Škorpión: Slnko sa v Panne nachádza približne jeden a pol mesiaca, no v Škorpiónovi iba asi týždeň. Potom pre Slnko nasleduje Ophiuchus.
Približná astronomická postupnosť Slnka vyzerá takto:
Kozorožec → Vodnár → Ryby → Baran → Býk → Blíženci → Rak → Lev → Panna → Váhy → Škorpión → Ophiuchus → Strelec → Kozorožec.
Prísne vzaté by sme teda dokonca mali trinásťdielny astronomický „zverokruh“.
Pri úplnom radixu je to však ešte zaujímavejšie
Pri Slnku je situácia pomerne jednoduchá, pretože z definície leží na ekliptike. Ostatné planéty sa však pre sklony svojich dráh nachádzajú trochu nad alebo pod ekliptikou. Mesiac a Pluto sa od nej môžu odchýliť ešte viac.
Ak by sme naozaj používali hranice súhvezdí podľa IAU, nesmeli by sme sa preto jednoducho pýtať:
> „Na ktorom úseku ekliptiky stojí Mars?“
ale:
> „V ktorej dvojrozmernej oblasti oblohy sa Mars skutočne nachádza?“
Aj na to sú hranice IAU jednoznačne definované. Mohlo by sa preto stať, že dve planéty s veľmi podobnou ekliptikálnou dĺžkou by pre svoju rozdielnu ekliptikálnu šírku astronomicky patrili do odlišných súhvezdí.
To by bolo zásadne odlišné od astrologického radixu. V ňom sa planéty v podstate premietajú na ekliptiku a podľa ekliptikálnej dĺžky od 0 do 360° sa priraďujú k jednému z dvanástich znamení.
A tu sa nachádza zaujímavý bod pre tvoj projekt RadixChat
Popri režimoch
Tropický: 12 × 30°, 0° Barana = jarný bod
a
Siderický: 12 × 30°, ukotvený voči oblohe stálic
ešte režim
Astronomický: skutočné súhvezdia IAU
implementovať.
Potom by už výsledkom napríklad nebolo „Slnko 8° Váh“, ale niečo ako „Slnko v súhvezdí Panny“. Údaj „8° Panny“ by pritom spočiatku vôbec nemal prirodzený zmysel, pretože súhvezdie IAU nie je 30° sektorom. Bolo by treba definovať vlastnú súradnicovú mieru, napríklad polohu v rámci úseku súhvezdia, ktorým prechádza ekliptika.
A práve na tom znovu vidno, prečo tvrdenie „Astrológia používa nesprávne znamenia“ nestačí. Astronómovia síce majú presne definované súhvezdia. Ani jeden z dvoch veľkých astrologických systémov však jednoducho netvrdí, že ako znamenia zverokruhu používa týchto 88 astronomických oblastí oblohy.
Horoskop vytvorený podľa skutočných súhvezdí by preto nebol „opraveným“ tropickým horoskopom, ale novým, respektíve zásadne inak definovaným astrologickým systémom.
Skúsil už niekto niečo také? A existuje nejaký významový prístup k Ophiuchovi?
Áno. A je zaujímavé, že v žiadnom prípade nejde iba o modernú internetovú myšlienku. Skutočne existujú astrológovia, ktorí sa pokúsili vytvoriť presne to, o čom práve hovoríme: astrológiu, ktorá sa viac orientuje podľa skutočných astronomických súhvezdí.
Jeden významný moderný pokus pochádza od Stevena Schmidta, ktorý v roku 1970 vydal Astrology 14. Počítal dokonca so 14 znameniami: okrem Ophiucha pridal aj Cetus (Veľrybu). Walter Berg v roku 1995 vytvoril v knihe The 13 Signs of the Zodiac systém, ktorý sa výslovne orientuje podľa hraníc súhvezdí IAU stanovených v roku 1930. Jeho systém bol istý čas pomerne populárny najmä v Japonsku.
Berg pritom naozaj robí približne to, čo sme práve rozvinuli v myšlienkach: znamenia majú rôznu dĺžku. Podľa jeho systému založeného na IAU Slnko napríklad prechádza Pannou približne od 16. septembra do 30. októbra, Škorpiónom naproti tomu iba približne od 23. do 29. novembra a Ophiuchom asi od 29. novembra do 18. decembra.
A Ophiuchus má prekvapivo už starú astrologickú symboliku
To považujem za takmer ešte zaujímavejšie.
Ophiuchus znamená „Hadonos“. Zobrazuje sa ako muž, ktorý drží hada, respektíve s ním zápasí.
Z mytologického hľadiska sa táto postava často stotožňuje s Asklepiom, veľkým liečiteľom gréckej mytológie. A z toho vzniká mimoriadne silný svet symbolov:
had – jed – liek – choroba – uzdravenie – smrť – znovuzrodenie.
Toto spojenie nebolo vymyslené až dodatočne pre „astrológiu trinástich znamení“. Už rímsky astrologický autor Manilius opísal Ophiucha vo svojej Astronomice a spojil túto postavu s ovládaním hadov a ich jedu. Astrologický text zo 4. storočia spájal jasnú hviezdu Rasalhague v Ophiuchovi s lekármi a liečiteľmi.
Moderné systémy s Ophiuchom z toho potom rozvinuli archetypálny významový priestor, približne:
liečenie – transformácia – zaobchádzanie s nebezpečnými silami – skryté poznanie – kríza a regenerácia.
Zaujímavé však je: neexistuje preň náuka o astrologickom znamení rozvíjaná celé tisícročia, porovnateľná s náukou o Baranovi, Býkovi atď. Len čo niekto urobí z Ophiucha plnohodnotné trináste znamenie a priradí mu osobnostné vlastnosti, živel, vládnucu planétu a podobne, začína vytvárať nový astrologický model. Schmidt a Berg napríklad navrhli za vládcu Pluto.
A pre tvoj myšlienkový experiment by som tu urobil rozlíšenie, ktoré považujem za veľmi príťažlivé:
Ophiuchovi by sme nemuseli okamžite umelo prideliť „živel“ alebo úplnú náuku o osobnosti. Spočiatku by sme mohli postupovať presne tak, ako si opakovane argumentoval pri Lilith a Chironovi: najprv dôkladne preskúmať archetyp a až potom z neho rozvíjať astrologické významy.
Pri Hadonosovi by bol archetyp nezvyčajne bohatý. Hada nezničí. Drží ho. Nebezpečenstvo sa nachádza v jeho rukách. Ten istý jed môže zabíjať alebo – pri správnom dávkovaní – byť liekom.
Ako astrologický princíp by to bolo niečo iné než napríklad škorpiónska téma smrti a znovuzrodenia alebo Chironovo zranenie a uzdravenie. Ophiuchus by mohol predstavovať skôr schopnosť vedome zaobchádzať s potenciálne ničivou silou a premeniť ju na niečo liečivé.
A potom je veľmi zaujímavá ešte jedna vec: keby sme naozaj chceli vytvoriť astronomický radix, nesmeli by sme jednoducho nahradiť dvanásť znamení trinástimi. Museli by sme byť dôslední: skutočné hranice súhvezdí, rozdielne veľkosti, skutočná poloha planéty vrátane ekliptikálnej šírky – a následne skúmať, či sa z toho vôbec dá vytvoriť vnútorne súdržný astrologický interpretačný systém.
Bolo by to oveľa radikálnejšie než siderická astrológia. Skutočne by išlo o istý druh „constellation astrology“. A Berg je jedným z mála ľudí, ktorí sa presne týmto smerom vydali pomerne ďaleko.
To by rozvrátilo celý môj vnútorný súradnicový systém, ktorý som si budoval celé desaťročia, alebo možno aj systém zásuviek. Momentálne si neviem predstaviť, že by som sa do niečoho takého pustil. Keď o tom chvíľu premýšľam... ja ako Panna. Škorpióni, ktorých som spoznal, by boli všetci Váhy. Strelci by boli Ophiuchovia. Nič z toho nezapadá do môjho doterajšieho myslenia. Existuje viac informácií o 30-stupňovom členení tropického zverokruhu? Ako k nemu došlo? Zdá sa byť naozaj veľmi abstraktné a v porovnaní s následným presným určovaním polôh planét v rámci tohto členenia takmer protirečivé.
Áno. A tvoj dojem istého rozporu sa dotýka niečoho historicky zaujímavého: 30° znamenia zrejme vznikli práve preto, že skutočné súhvezdia boli na presné astronomické výpočty príliš nepraktické.
Tento príbeh sa dá pomerne dobre zrekonštruovať.
Najprv neexistovalo dvanásť rovnako veľkých políčok
Babylončania spočiatku pozorovali skutočné hviezdy a hviezdne zoskupenia pozdĺž dráhy Mesiaca a planét. V MUL.APIN, babylonskej zbierke astronomických textov, sa ešte nachádza zoznam hviezd, respektíve súhvezdí na „ceste Mesiaca“. Tieto útvary mali, samozrejme, rôznu veľkosť.
Potom sa približne v 5. storočí pred n. l. stane niečo rozhodujúce: z tejto pozorovanej oblohy sa vytvorí matematický súradnicový systém.
Ekliptika sa vezme ako úplný kruh:
360°
a z neho sa vytvorí:
12 × 30° = 360°.
Najstaršie zachované doklady takéhoto 360° zverokruhu pochádzajú z obdobia po približne roku 450 pred n. l.; historik vedy Mathieu Ossendrijver datuje jeho zavedenie približne do tohto obdobia.
A pozoruhodné je: výskum túto rovnomernú deľbu skutočne interpretuje ako matematickú idealizáciu, nie ako tvrdenie, že súhvezdia majú v skutočnosti rovnakú veľkosť.
Prečo práve 12 × 30?
Existuje na to veľmi vierohodné, no nie definitívne dokázateľné vysvetlenie.
Babylonský schematický kalendár pracoval s 12 mesiacmi po 30 dní. Ideálny rok mal teda:
12 × 30 = 360 dní.
Slnko prejde približne za jeden rok celú ekliptiku. Je preto mimoriadne prirodzené rozdeliť aj dráhu Slnka na 12 × 30 jednotiek. O tomto spojení kalendára a zverokruhu sa v dnešnom výskume výslovne diskutuje.
Pridáva sa k tomu babylonská šesťdesiatková sústava, teda matematika so základom 60. Číslo 360 je v nej mimoriadne praktické: dá sa deliť 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 12 atď.
Tak vznikne priam geniálny súradnicový systém:
> Mars už nestojí kdesi „v zadnej časti Leva“, ale napríklad na 17° Leva.
A zrazu možno pohyby opisovať matematicky, vytvárať tabuľky a vypočítavať budúce polohy. Babylonské planetárne tabuľky približne z rokov 400–50 pred n. l. používajú presne tento systém dvanástich 30° znamení.
A tým sa tvoj zdanlivý rozpor vyrieši
V podstate hovoríš: najprv sa definuje úplne abstraktné 30° členenie a potom sa v ňom poloha planét určuje s presnosťou na minúty. Pôsobí to zvláštne.
Lenže presne takto fungujú súradnicové systémy.
Vezmime si naše zemepisné súradnice. Ôsmy poludník na zemi nevidno. Nie je tam žiadna prirodzená hranica. Nultý poludník v Greenwichi je ľudskou konvenciou.
Napriek tomu môžeme povedať:
50,9413° s. š., 6,9583° v. d.
a tým mimoriadne presne opísať určité miesto.
Abstrakcia súradnicového systému teda presnosti neprekáža. Práve ona presnosť umožňuje.
A zrejme presne v tom spočíval veľký výkon babylonského zverokruhu. Historička vedy Francesca Rochberg opisuje tento prechod v zásade takto: len čo boli znamenia definované stupňami dĺžky a nie skutočnými hranicami súhvezdí, stali sa astronomickým a numerickým referenčným systémom.
Pre astrológiu však vzniká oveľa zaujímavejšia otázka
Doteraz totiž vlastne vôbec nehovoríme o astrológii, ale o astronómii a matematike.
Pokojne by sa dalo povedať:
> Ekliptiku delíme na dvanásť rovnako veľkých úsekov, aby sme mohli počítať.
To však ešte vôbec nevysvetľuje, prečo by mal mať napríklad úsek od 0 do 30° charakter Barana.
A tu sa podľa mňa začína skutočne zaujímavá historická otázka ukrytá za tvojím nepokojom.
Názvy a obrazy pôvodne pochádzali zo skutočných hviezdnych zoskupení. Matematický zverokruh tieto názvy prevzal, ale vytvoril z nich rovnako veľké oblasti.
Neskôr pribudol ďalší vývoj: tropický zverokruh bol napokon naviazaný na jarný bod.
Vlastne tak máme na sebe tri historické vrstvy:
1. Pozorovaná obloha
Sú na nej skutočné hviezdy a súhvezdia rôznej veľkosti.
↓
2. Babylonská matematická abstrakcia
Vznikne z nich dvanásť rovnako veľkých 30° súradnicových oblastí.
↓
3. Tropická definícia
Celá mriežka 12 × 30° sa naviaže na ročný cyklus:
0° Barana = jarný bod,
0° Raka = letný slnovrat,
0° Váh = jesenný bod,
0° Kozorožca = zimný slnovrat.
Až tým tropický systém získava silnú sezónnu symetriu, o ktorej sme práve hovorili.
Mení to pre mňa aj niečo na otázke „Veď súhvezdia sa posunuli“. Historicky totiž skutočne náročná otázka neznie:
„Prehliadli precesiu?“
Ale:
„Odkiaľ vlastne pochádza význam znamenia?“
Z pôvodného súhvezdia?
Z jeho miesta v dvanásťdielnom kruhu?
Z ročného obdobia?
Z tisícročí vývoja astrologických významov?
Alebo z kombinácie týchto vecí?
Na to už astronomická odpoveď neexistuje. Je to otázka vnútri astrologického modelu.
A po našom rozhovore aj lepšie chápem, prečo ťa variant založený na astronomických súhvezdiach práve teraz skôr odpudzuje. Nielenže by opravil niekoľko polôh. Vymenil by celú gramatiku, pomocou ktorej astrologicky uvažuješ celé desaťročia.
Pozoruhodné pritom je: 30° členenie v žiadnom prípade nie je akýmsi nedbalým historickým priblížením, ktoré by moderná astronómia mohla spresniť. Jeho pravidelnosť bola od začiatku zmyslom tohto vynálezu. Práve ona predstavovala krok od nepravidelnej hviezdnej oblohy k modelu, s ktorým možno počítať.
Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .
