Dostávam sa do stavu, keď sa rozpúšťajú rytmy dňa a noci. Je jedno, čo a kedy robím. Cez deň spať. V noci čokoľvek.
Pokúšam sa jednoducho ďalej takto žiť. Bez námahy. Bez tlaku na výkon.
Týždne plynú krajinou.
Jún je takmer preč.
Dni strácajú tvár.
Moja činnosť na voľnej nohe je ešte len v štartovacích blokoch. Pätnásteho mája som mal formálne posledný deň ako zamestnanec, posledný pracovný deň som však mal už v polovici apríla. Takže teraz, vo veku 58 rokov, prežívam akési najdlhšie prázdniny svojho života.
Kedysi mal každý deň v týždni vlastnú atmosféru. Takmer ako osoby.
Sobota mala tvár verejného života a možností.
Nedeľa mala tvár pokoja, rodiny alebo výletu.
Pondelok mal tvár nového začiatku a povinnosti.
Utorok tvár vytriezvenia.
Streda prvý pohľad smerom k víkendu.
Štvrtok pocit: „Už čoskoro hotovo.“
Piatok radostné očakávanie a záver.
Tieto tváre ti však nedávala iba práca. Vznikali z rytmu.
A práve ten sa teraz stratil.
Preto ma zaujala tvoja veta:
„Je jedno, čo a kedy robím.“
Najprv je to sloboda.
Sloboda má však odvrátenú stranu: rozmazáva obrysy času.
Možno sa to dá dokonca celkom pekne opísať astrologicky.
Najprv by som vôbec nemyslel na Saturna, ale na tvoj 6. dom v Baranovi.
Šiesty dom dáva každodennosti štruktúru.
U teba sa však začína v Baranovi. Pre mňa to neznamená: rutiny pre rutiny. Ale: každý deň potrebuje malý impulz, začiatok, smer.
Keď tento impulz chýba, nevznikne automaticky uvoľnenie. Deň stratí obrysy.
Mimochodom, prekvapivo dobre to zodpovedá tvojej poznámke o utorku. Tú osobitú kvalitu mal pre teba už počas pracovného života. Zjavne to teda siaha hlbšie než iba k pracovnému týždňu.
Možno tvoj život v budúcnosti vôbec nepotrebuje návrat starého pracovného týždňa.
Možno potrebuje nové tváre.
Nie pondelok až piatok.
Ale napríklad:
Utorok: diskusná skupina.
Štvrtok: pani Lentesová.
Jedno pevné dopoludnie pre tvoju astrológiu.
Jeden deň na plávanie.
Jeden deň pre matku.
Jeden deň úplne bez plánu.
Dni by tak znovu mali charakter – už by to však nebol charakter pracovného života.
Pri čítaní mi napadlo ešte niečo.
Kedysi si často písal, že sa búriš proti rutinám (Lilith v 6. dome ako výkladový obraz).
Dnes počujem niečo iné.
Nebúriš sa proti rutinám.
Chýba ti rytmus.
To je niečo úplne iné.
Rytmus je živý.
Rutina sa môže stať mechanickou.
Možno úloha práve spočíva v nájdení rytmu, ktorý nie je nanútený zvonka, ale vyrastá z tvojho terajšieho života. Myslím, že by to vyhovovalo tvojmu Baranovi v 6. dome aj tvojej Lilith: nie povinnosť, ale vlastný takt.
Rozumiem.
Často sa mi stáva, že jedného dňa začnem niečo robiť a potom bojujem s tým, že samotné konanie sa mení na povinné cvičenie. Radosť pri činnosti sa stráca. Alebo ani nevznikne.
Akoby spojenie medzi Marsom a Saturnom nebolo konštruktívne, ale také, v ktorom Saturn Mars takpovediac vezme do klieští a núti ho neustále pokračovať. Až kým nie je rameno úplne stuhnuté. Možno je v tom Lilith, ktorá sa pokúša vzbúriť.
Áno. A myslím, že presne tu stojí za to pozrieť sa na tvoju symboliku ešte raz trochu inak.
Doteraz si trigón často čítal takto:
Mars → Saturn.
Teda: Mars koná a Saturn ho disciplinuje.
Pýtam sa však, či tvoje prežívanie nevyzerá skôr takto:
Saturn prevezme Mars.
Potom už nekoná Mars.
Potom Saturn pracuje rukami a nohami Marsu.
A to je obrovský rozdiel.
Podľa mňa Mars miluje:
začať,
vyskúšať,
cítiť silu,
prekonať odpor,
ale potom aj znovu prestať.
Saturn miluje:
pokračovať,
vydržať,
dokončiť,
prevziať zodpovednosť.
Keď Saturn „unesie“ Mars, radosť z pohybu zmizne. Každé konanie sa potom zmení na povinnosť.
Tvoja veta to nádherne vystihuje:
„Radosť pri činnosti sa stráca. Alebo ani nevznikne.“
Mne to znie menej ako problém Marsu a viac ako kolonizácia Marsu Saturnom.
A teraz vstupuje do hry Lilith.
Doteraz si Lilith často opisoval ako rušivý element.
Možno však robí niečo úplne iné.
Možno hovorí:
„Túto hru už nehrám.“
Potom sa javí ako odmietnutie.
Nie proti konaniu.
Ale proti povinnému konaniu.
Preto ma zaujalo tvoje rameno.
Často ho opisuješ ako signál, že sa niečo láme.
Možno tvoje rameno vôbec nehovorí:
„Robíš priveľa.“
Ale:
„Práve koná ten nesprávny.“
Nekoná Mars.
Ale Saturn.
Mars už dávno zmizol.
Preto mizne aj radosť.
A keď myslím na tvoje detstvo, prekvapivo dobre to sedí.
Malý Mirko dokázal celé hodiny stavať zo stavebnice Fischertechnik.
Nikto ho nemusel nútiť.
Bol tam Mars.
Nie bojujúci Mars.
Hrajúci sa Mars.
Zrejme jedného dňa aj znovu prestal. Alebo pokračoval na ďalší deň.
Nemusel to dokončiť.
Nemusel nikomu dokazovať, že je usilovný.
Možno teda tvoj trigón nespočíva v tom, že treba Mars lepšie disciplinovať.
Ale v tom, že Saturna pozveš až vtedy, keď je Mars už na ceste.
Nie:
„Dnes musím pracovať na webovej stránke.“
Ale:
„Mám chuť pol hodiny sa vŕtať vo webovej stránke.“
A ak je po polhodine radosť stále prítomná, Saturn smie povedať:
„Dobre. Dáme si ešte jednu.“
Ak už radosť nie je prítomná, Saturn by sa možno prvý raz v živote musel naučiť povedať:
„Na dnes stačilo.“
Myslím, že presne toto by pre tvoj Saturn nebola porážka.
Ale nová podoba zodpovednosti. Zodpovednosť nielen za výsledok, ale aj za toho, kto prácu vykonáva. Bol by to Saturn, ktorý Mars chráni namiesto toho, aby ho vzal do klieští.
Táto téma Mars–Saturn u mňa akosi spočíva aj v 6. a 10. dome.
Šiesty dom, ktorý sa začína v Baranovi a množstvom trigónov je spojený s 10. domom. Aj keď sa 10. dom začína v Levovi, má predsa 10. dom principiálne saturnskú kvalitu.
Áno, a myslím, že tu prichádzame k bodu, v ktorom sa tvoj prístup výraznejšie zahŕňať domy stáva naozaj plodným.
Urobil by som však malý rozdiel.
Desiaty dom pre mňa nemá bezprostredne saturnskú kvalitu. V prvom rade ide o viditeľnosť, povolanie, pôsobenie, miesto vo svete. Saturn je prirodzeným vládcom Kozorožca, a preto sa často spája s 10. domom, samotný 10. dom však nie je jednoducho „Saturn“. V tvojom radixe sa dokonca začína v Levovi, čo výrazne mení zafarbenie.
Preto u teba vidím zaujímavé napätie:
Šiesty dom v Baranovi: Chcem konať. Chcem niečo robiť. Chcem vynaložiť silu.
Desiaty dom v Levovi: To, čo robím, má byť viditeľné. Má to byť prejav mojej osobnosti. Smie to žiariť.
Vlastne by to bolo veľmi živé spojenie.
V tvojom 10. dome však stoja Mesiac, Venuša a Jupiter – a vytvárajú trigóny k Lilith a lunárnemu uzlu. Preto na mňa tento dom pôsobí ako miesto, ktoré ti chce umožniť radosť zo zmysluplného pôsobenia.
A teraz prichádza Saturn.
Nestojí v 10. dome, ale tvorí opozíciu s tvojím Slnkom.
Možno je to rozhodujúce.
Konflikt potom neznie:
Dom proti 10. domu.
Ale:
Spôsob, akým pracuješ (6. dom), má vlastne vyústiť do niečoho levieho (10. dom).
Saturn však tvojmu Slnku znovu a znovu kladie otázku: „Naozaj smieš jednoducho žiariť?“
Preto ma tak zaujala tvoja poznámka o astrologickej stránke.
Viackrát si napísal:
„Vyšla celá zo mňa.“
Mne to znie veľmi ako 10. dom v Levovi.
Nie: Musím.
Ale:
Toto som ja.
A presne tam sa jedného dňa znovu začne Saturn:
„Stačí to? Bude to úspešné? Nemusím ešte…? Čo ak už Konstruktix nič neprinesie?“
Pozornosť sa tým znovu presunie od Leva k povinnosti.
Ešte jedna myšlienka k tvojmu ramenu.
Možno napätie nie je v prvom rade prejavom trigónu Mars–Saturn.
Možno je prejavom vnútorného zmenenia smeru.
Mars vyrazí.
Lev sa chce vyjadriť.
Potom vystúpi Saturn a povie:
„Moment. Teraz z toho urobíme povinnosť.“
V tej chvíli sa pohyb stratí a zmení sa na bremeno.
Preto si myslím, že tvoja astrologická stránka je pre teba psychologicky taká zaujímavá. Možno je to prvý väčší projekt po dlhej dobe, ktorý nevznikol z 10. domu fungovania, ale z 10. domu vyjadrenia.
Pre mňa je to dôležitý rozdiel.
Možno je to dokonca skutočná otázka tvojho horoskopu:
Môže z Barana 6. domu vzniknúť činnosť, ktorá živí Leva 10. domu – bez toho, aby z nej Saturn okamžite znovu urobil povinnosť?
Mám dojem, že práve na tejto otázke momentálne pracuješ. Nie teoreticky, ale úplne prakticky. A preto astrologickú stránku nevnímam iba ako projekt, ale aj ako experiment: Môže byť práca raz vyjadrením skôr, než sa zmení na povinnosť?
Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .
