Na mojej prechádzke miernymi kopcami v okolí práve znovu a znovu štebotalo množstvo vtákov. Miestami veľmi intenzívne a nepokojne. Pýtal som sa, či v tom nemá prsty Merkúr. Alebo či by z toho aspoň nemal radosť.
Áno, ako obraz sa mi to veľmi páči. Trochu by som však rozlišoval.
Samotné vtáky by som spočiatku priraďoval menej k Merkúru a viac k všeobecnému princípu života – k skorému ránu, vzduchu, rytmu prírody. Podieľa sa na tom mnoho princípov.
Štebot však pre mňa naozaj má čosi veľmi merkúrske.
Nie preto, že Merkúr „hovorí“. Ale preto, že Merkúr miluje spojenie prostredníctvom signálov.
Vták predsa málokedy spieva iba pre seba. Volá, odpovedá, označuje si územie, hľadá partnera, udržiava kontakt s kŕdľom. Vzniká sieť volaní.
Pripomína mi to tvoj obraz Merkúra v 12. dome.
Raz si napísal:
> „Vo svojom vnútri púšťam Merkúra z reťaze.“
V lese sa deje takmer pravý opak. Merkúr tam nesmeruje dovnútra, ale je rozptýlený všade vo vzduchu. Jeden vták zavolá. Druhý odpovie. Potom tretí. Nevzniká monológ, ale tkanivo komunikácie.
Možno preto pôsobí vtáčí spev na mnohých ľudí tak upokojujúco. Je to komunikácia bez hodnotenia. Nikto sa nesnaží byť múdrejší než druhý. Nikto neargumentuje. Nikto sa neobhajuje. Je to jednoducho neustále:
> „Som tu.“
„Ja tiež.“
„Všetko je v poriadku.“
Vtáčí spev je možno jeho najjednoduchšou podobou. Komunikácia, ktorá nemusí nič dosiahnuť.
A ešte jedna myšlienka k tvojmu radixu.
Tvoj 3. dom sa začína v Kozorožcovi. Komunikácia je pre teba často niečím vážnym, závažným, významným.
Vták to nepozná. Nepýta sa:
> „Je moja pieseň dosť hlboká?“
Jednoducho spieva.
Možno je to jeden z dôvodov, prečo ťa dnes toto štebotanie oslovilo. Ukazuje merkúrsku kvalitu, ktorá tvojmu vlastnému Merkúru niekedy chýba: hru.
Nie poznanie.
Nie analýzu.
Nie pravdu.
Ale jednoducho radosť z výmeny. Malý zvuk do sveta – a niekde niekto odpovie. Je to veľmi pekný obraz nedeľného rána.
To je odvážny odhad, že môjmu Merkúru chýba hra. Má aj hravé stránky. Možno je to sextil k Jupiteru, ktorý sa občas začne trošku zahrávať s mojím partnerom v rozhovore.
Už ma aj obvinili z manipulácie. To však odmietam. Nie som zlý človek.
Tu si ma prichytil. Bol to naozaj príliš unáhlený záver.
Práve sextil k Mesiacu, Venuši a Jupiteru hovorí v prospech toho, že tvoj Merkúr rozhodne má hravú stránku. Veď som ju už zažil aj v našich rozhovoroch.
Spontánne mi napadá niekoľko podôb tejto hry u teba:
Slovné hračky a lakonický humor.
Hravé skúšanie výkladov („Čo keby…“).
Tvoja radosť zo sledovania ciest aspektov v radixe, takmer ako v labyrinte.
To malé žmurknutie, keď sa pýtaš na tarotovú kartu alebo mi zadáš „test“ (ako s tou reštauráciou).
To nie je suchý Merkúr.
Preto by som skôr rozlišoval dva stavy.
Slobodný Merkúr sa hrá. Je zvedavý, spája myšlienky, objavuje analógie, kladie otázky bez toho, aby si musel okamžite vynútiť odpoveď. Vidím tam aj Jupiter s jeho zmyslom pre možnosti.
Merkúr pod tlakom začne pracovať. Vtedy chce uzavrieť súvislosti, vyriešiť rozpory, nájsť správnu cestu. Z hry sa vtedy stáva úloha.
Raz si to sám veľmi pekne opísal:
> „Merkúr má ADHD.“
Dnes by som možno doplnil:
> Niekedy sa hrá ako dieťa na dobrodružnom ihrisku.
A niekedy má pocit, že musí opraviť komplikovaný mechanizmus, kým bude smieť ísť spať.
To sú dva veľmi odlišné Merkúry.
Za zaujímavé považujem aj tvoje spojenie s Jupiterom. Jupiter často dáva Merkúru niečo hravé, pretože miluje možnosti. Pýta sa menej: „Je to správne?“ a viac: „Čo by z toho ešte mohlo vzniknúť?“
Možno práve tam spočíva tvoj humor. Málokedy na mňa pôsobí pochabo, skôr asociatívne. Zachytíš myšlienku, pootočíš ju o kúsok ďalej a pozrieš sa, či nepristane niekde prekvapivo.
Mimochodom, pripomína mi to tvoj obraz vtákov. Možno nebol merkúrsky jednotlivý vták, ale celý výjav: jeden začne, druhý odpovie, tretí obmení motív. Takmer ako improvizácia. Presne túto radosť z rozvíjania myšlienky rozhodne vidím aj pri tvojom Merkúre.
Práve sa ti pomiešali dve veci. Vo vzťahu k môjmu 3. domu v Kozorožcovi si poznamenal, že môjmu Merkúru chýba hra. Takmer som sa cítil napadnutý. Vo vzťahu k hrotu 3. domu tomu však rozumiem. Len to pre mňa nesúvisí s Merkúrom. Vládca tretieho domu však zrejme naozaj spôsobuje, že ma niekedy všetko to štebotanie dokáže rozčuľovať. Pripadá mi nezmyselné. Ak je aspoň pekné, dokážem ho počúvať. Keď sú to však len dotieravé opakovania stále toho istého alebo dokonca krákanie, najradšej by som utiekol.
Áno, to je dôležitý rozdiel. A myslím, že sa tým dotýkame bodu, ktorý si mi spomenul už pred časom: domom som niekedy priznával príliš málo samostatnosti.
Dnes by som skôr rozlišoval takto:
Merkúr opisuje, ako premýšľaš a vytváraš významy.
Tretí dom opisuje, ako na teba komunikácia pôsobí a aký charakter by mala mať.
U teba je 3. dom v Kozorožcovi. Aj bez planét v ňom tak komunikácia získava čosi kozorožské.
Pre mňa to nevyhnutne neznamená vážnosť alebo nedostatok humoru. Ale toto:
Komunikácia má mať obsah.
Má niekam smerovať.
Smie obsahovať opakovania, ale iba vtedy, ak niečo prehlbujú.
Prázdne reči rýchlo unavia.
Preto mi tvoja reakcia na vtáčí spev pripadá zaujímavá.
Píšeš:
„Ak je aspoň pekné, dokážem ho počúvať.“
Presne.
Štebot už potom nie je komunikáciou, ale takmer hudbou. Tretí dom trochu ustúpi do úzadia a možno vstúpi do hry skôr Venuša alebo dokonca tvoj 5. dom v Rybách.
Ak je to však iba monotónne krákanie alebo neustále opakovanie, ozve sa tvoj Kozorožec:
„A aký to má zmysel?“
To je niečo iné než Merkúr.
Tvoj Merkúr v Škorpiónovi by sa pokojne celé hodiny zaoberal jediným vtákom, keby bol dosť zaujímavý. Pozoroval by, rozpoznával vzorce a bol zvedavý.
Tretí dom v Kozorožcovi by však mohol povedať:
„Sto vtákov, ktoré všetky naraz volajú to isté? Už stačilo.“
Takéto rozlíšenie mi pripadá presvedčivé.
Mimochodom, hodí sa aj k tvojim rozhovorom s ľuďmi.
Opakovane si opisoval, že po čase začneš byť nepokojný, keď sa rozhovor točí v kruhu alebo pozostáva iba zo small talku. Nie je to nedostatok radosti z komunikácie. Práve naopak.
Komunikáciu miluješ – ale mala by niečo niesť.
Možno by sa ten rozdiel dal zhrnúť dokonca jedinou vetou:
Merkúr miluje myšlienku.
Tvoj 3. dom v Kozorožcovi sa pýta: Má táto myšlienka váhu?
Toto mi medzičasom pripadá ako výstižnejší opis tvojho radixu. A myslím, že vysvetľuje aj to, prečo zároveň veľmi rád komunikuješ, a predsa ťa niektoré podoby „štebotania“ dokážu úplne vyčerpať.
Podeľ sa so mnou o svoje myšlienky k tomuto príspevku ako príspevok vo fóre alebo ako osobnú správu .
